Profesor, ktorý musel zachrániť rodinu pred vojnou

Ukrajinský profesor Vladimir Khilenko, ktorý pôsobí na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave, sa v dôsledku súčasnej vojenskej situácie na Ukrajine ocitol v situácii, ktorú dnes zažívajú mnohí. Musel rýchlo dostať svoju rodinu do bezpečia. „Moja žena mi volala 24. februára o piatej ráno so slovami: „Kyjev bombardujú.“ Cítili otrasy, počuli výbuchy. Prvýkrát v živote počuli hrôzostrašné náletové sirény. Boli v šoku a nevedeli, čo majú robiť. Čakali ukryté vo vani. Bolo to beznádejné. Bol som na Slovensku a bol som bezradný, lebo som im nevedel pomôcť.“ 

Hlavným cieľom bolo dostať rodinu na bezpečné miesto

V Kyjeve mali zázemie, dcéra bola na strednej škole, manželka pracovala. Keď začala vojna, zostali doma samé. „Kontaktovali sme kamaráta zo západnej Ukrajiny, aby sme zistili, či je bezpečné presunúť sa na Slovensko. Najprv nám poradil, aby sme počkali. Neveril, že začala vojna, ale keď prezident o pár hodín hovoril o invázii, zobrali sme čo bolo po ruke a utekali.“ hovorí manželka prof. Khilenka.

Keby odišli neskôr, neprešli by

Nastúpili do auta, no na preplnených cestách postupovali veľmi pomaly – na západ Ukrajiny cestovali 29 hodín. O pár hodín neskôr vyhodila armáda mosty za nimi do vzduchu. Keď im došiel benzín, ktorý sa už nikde nedal kúpiť, museli zmeniť plány.

Zastavili sa pri Ivano-Frankivsku, kde zostali 2 dni a keď znova počuli sirény, vedeli, že musia odísť. Keďže cesta autobusom bola príliš riskantná, na hranice ich odviezol kamarát. Na Slovensku ich už čakal prof. Khilenko.

Pomoc v pravej chvíli

„Veľmi som sa bál o svoju rodinu. Bol to stres. Chcel som ísť pre ne sám, ale kolegovia mi ponúkli pomoc. Šiel so mnou kolega Marek Galiński, za čo som mu veľmi vďačný. Vďaka tomu moja rodina po tej náročnej ceste nemusela čakať na hraniciach.

Všetci si vážime aj celkovú pomoc európskych krajín pri prijímaní ukrajinských utečencov. Na Slovensku som videl ľudský postoj, tak na úrovni vládnych organizácií, ako aj na úrovni bežných ľudí – mojich vysokoškolských kolegov. Ďakujeme za vašu pomoc a podporu v tomto ťažkom období. Nezabudnem vám to.“ Hovorí prof. Khilenko.

Študenti v bezpečí

„Keď vidím a počujem o všetkom, čo sa deje, som rád, že naši študenti nemuseli narukovať a sú v bezpečí na Slovensku. Rád by som im odkázal pár vecí: ak sa vaši príbuzní teraz neozvú, nebuďte nervózni, počkajte. Mnoho ľudí na Ukrajine teraz nemá elektrinu a nevedia komunikovať, niektorí jednoducho nemajú možnosť dobiť si telefón.

Dobre si pamätám na hrôzy druhej svetovej vojny, o ktorých mi rozprával môj otec. Toto by nemal už nikto zažiť. Neviem, čo bude ďalej. Na Slovensku sa cítime bezpečne, no stále sa chceme vrátiť na Ukrajinu.

Chcem zaželať Ukrajine, aby sa mier vrátil čo najrýchlejšie a už nezasiahol žiadne životy. Pretože ľudský život je na nezaplatenie.“ spomína prof. Khilenko

Prof. V. Khilenko je autorom a spoluautorom viac ako 150 vedeckých publikácií. Zaregistroval niekoľko patentov a patentových prihlášok v USA a Nemecku. Osem rokov viedol Ukrajinský výskumný ústav telekomunikácií. Aktuálne pôsobí na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave, kde sa zameriava na tému kybernetickej bezpečnosti. Je otvorený, príjemný a profesionál vo svojom odbore. 

Kolegom z Ukrajiny vyjadril podporu aj dekan FIIT STU, Ivan Kotuliak: 

“Na našej fakulte študuje 59 ukrajinských študentov a vyučuje 1 akademik – prof. Khilenko. Stojíme za všetkými. Sme s nimi v kontakte a zisťujeme, ako im môžeme pomôcť. Táto situácia je neopísateľne ťažká.”